Ako sa oprieť o vlastné telo v časoch neistoty a zmien
Dôvera v telo bola pre mňa v minulosti veľmi abstraktná, kým som sa nedostala k spontánnemu pohybu. Aj keď som zažívala rôzne druhy tancov, párové alebo cvičenia s prvkami tanca, bol to čas, ktorý mi robil dobre ohľadne posilnenia svalstva, vyplavenia endorfínov či uvedomenie si niektorých zistení ohľadne vzťahu vedenia, hraníc medzi mužom a ženou (najmä pri tangu). No vo veľkej miere som bola ja tým, kto udával, čo má telo robiť. Ja dominovalo telu.
Vedela som mu rozkázať, aby ten pohyb bol čo najdokonalejší, krajší, ladnejší, no pre môjho vnútorného kritika to nebolo nikdy dosť, Až v období, keď ma to pritiahlo k spontánnemu pohybu, sa mi otvorila Pandorina skrinka veľkej slobody. Ako začiatočníčka som sa stretávala s myšlienkami typu - Nieje toto trápne? Ako mám vedieť kedy je ten pohyb autentický, skutočný? Čo s toľkou slobodou v prejave? Veď sa v tom celom strácam!
Keď som sa spomalila v pohybe, zrazu som začala vnímať impulzy tela, ktoré veľakrát neboli navonok estetické, sexy a už vôbec nie dokonalé podľa nejakých pravidiel. So slobodným pohybom sa otvorili aj emócie, pocity, myšlienky, ktoré boli usadené v tele. Až rozpohybovaním tela iným spôsobom som sa mohla stretnúť s mojím nevedomím. Pozorovať čo sa v tanci deje láskavým, nehodnotiacim pozorovateľom, potrebovalo čas a stále sa to učím. Zo začiatku boli emócie veľmi silné až katarzné. Telo akoby konečne mohlo naplno prejaviť, to čo bolo v ňom potlačené, prehliadané. Neskôr sa emócie upokojovali, zjemňovali, no zároveň prehlbovali k hlbšiemu precíteniu.
Žijeme dobu, kedy prioritu má myseľ, výkon, rýchlosť, efektivita. Jediná cesta ako sa nezblázniť z tempa chaosu vedie cez chodidlá. Nechať sa viesť a načúvať telu, Dôverovať. Inak náš nervový systém zhorí v rýchlosti požiadaviek vonkajšieho sveta, či nás samých. Čím viac sa pokúšame kontrolovať zmätok v sebe ovládaním svojho tela o to viac sa prepadáme do chaosu Myšlienok v našej hlave. Keď tancujeme svoju úzkosť, nezmení to našu situáciu, zmení to náš spôsob ako sa s ňou vysporiadame. Bez zmätku v našej hlave sa myseľ môže pohybovať voľnejšie a nasledovať svoj intuitívny radar. Preto nie je riešenie byť iba v odovzdaní ako nie je riešením byť len vo vedení a analyzovaní. Veľkou výzvou je rovnováha, kedy zapojiť, ktorú časť svojich schopností.
V súčasnej dobe, kedy bolo telo dlhodobo prehliadané sa konečne o ňom hovorí ako o dôležitom a nevyhnutnom Spojencovi nielen v realizoavní našich zámerov v živote, ale aj pri liečení psychiky či traumatických zážitkov. Preto vnímanie tela, jeho impulzov a prejavov v pohybe, je v súčasnom svete plných zmien jeden z kľúčových zdrojov. Načúvanie tela môžeme cvičiť v slobodnom vedomom tanci a následne realizovať aha momenty v našich životoch. Prajem nám všetkým, aby sme boli zároveň vďaka naším telám odolnejší, ale aj vnímavejší k Sebe a k Okoliu.
Text: Miroslava Pláničková - lektorka slobodného vedomého tanca – vedie stretnutia v tanci s dospelými, mládežou i s deťmi, pôsobí na Slovensku v Banskobystrickom kraji. Nájdete ju na fcb: Pretancuj sa k sebe
Photo by Chermiti Mohamed on Unsplash